DINKÁČI - žiaci 3.C triedy

A už sme tretiaci. Ani sme sa nenazdali, ako čas letí. Ešte nedávno sme stáli pri šatni, na ktorej bol obrázok dinosaura Dinka  - odtiaľ " DINKÁČI ". Dnes už šatne nemáme, ale pekné nové skrinky, no meno nám ostalo. Stále je nás v triede 17. Pani učiteľka Mgr. Zuzana Šamajová a my, 16 žiaci. 

      Máme za sebou dva ročníky v TIND, teda triedy pre intelektovo nadané deti. Už nie sme najmladší na škole, ale skúsení a ostrieľaní domorodci na Vančurke v Trnave. Sme ako iní žiaci, občas hluční, občas neposední, ako iné deti. Na vyučovaní musíme stihnúť veľa aktivít, ale stíhame aj viac. Čoho viac? Ak to chcete vedieť, popozerajte si tieto stránky, sú na nich mnohé naše práce : básne, rozprávky, slohy,  čo vieme urobiť na počítači, ....  Zapájame sa do školských aj mimoškolských súťaží.Snažíme sa v nich čo najlepšie obstáť a aj sa nám to darí. Máme aj vlastný triedny časopis DINKÁČIK. Na jeho stránkach sa tiež dočítate o udalostiach a činnostiach  v našej triede.

________________________________________________________________________

  
Prezentácia skupinovej práce na prírodovede.    
                   

Skupinová práca o uhlí.    
                                                               

DEŇ ZEME

AKO  NAŠA RODINA CHRÁNI ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Celá naša rodina sa snaží chrániť životné prostredie. Maminka tak, že nafajčí, nepoužíva spraye s freónom a triedi odpad. Tatino tak, že doma vypína svetlá, chodí autom pomalšie a vypúšťa menej exhalátov. Babka separuje odpad, má záhradu s trávnikom a kríkmi. Hnojí prírodnými hnojivami, nepoužíva chemické postreky. Odpad zo záhrady nespaľuje, ale  kompostuje. Pestuje zeleninu.

                                                                        Katka Labancová

Chránim životné prostredie aj my, v našej rodine. Odpadky dávame do smetiaku. Sme opatrní voči prírode. Nefajčíme a nepúšťame do vody škodlivé látky. Stará mama triedi odpad. V našej záhrade máme založený kompost, do ktorého tato zhrabuje lístie a rôzny odpad z našej záhrady.

                                                                             Viki Komorníková

V našej rodine zbytočne nemíňame elektrickú energiu. Používame úsporné žiarovky, kupujeme spotrebiče triedy „ A“, ktoré šetria energiu.  Šetríme  aj s vodou.  Keď sme vonku, chodíme len po vyznačených chodníkoch . V mestách, aby sme neničili rastliny, ale najmä v národných parkoch. Všetci by sme mali viac využívať električky, vlaky a autobusy, ale najmä bicykle.

                                                                               Sanuel Maixner

AKO  CHRÁNIME PRÍRODU?

Keď dávame do zberu všetok odpad. Keď kŕmime vtákov v zime.

Keď nehádžeme odpadky na zem, alebo do vody, keď do nej nevylievame olej.

Keď neumývame autá v potoku, lebo by ryby, čo sú v ňom umreli. 

Keď nevypaľujeme trávu, lebo môže vzniknúť požiar, v ktorom môžu zahynúť živočíchy.

Keď nepálime v záhrade staré odpadky, lebo to veľmi smrdí.

Keď nevylievame chemikálie do prírody.

                                                                            Patrik  Cernay

TÁRANINKY

Čo si asi myslí vaša aktovka, zubná kefka, alebo červík v jablku, do ktorého práve niekto zahryzol?

aktovka:

Keby som nemala na konci tie 4 písmená, fotila by som sa u Nagya.

Som čistiace auto v meste Zubovo.

Prečo do mňa stále hádžu?

Ja sa mám! Stále ma nosia.

Aj vás by mali za deň dvakrát sprchovať ako mňa.

Čo som chromá, keď ma stále nosíte?

zubná kefka: 

Ešte šťastie, že mám 2 K, lebo by som čistila záchody!

Fuj! Každú chvíľu som zažltnutá.

Ja nie som na vine, že som stále strapatá.

Čo som dajaká upratovačka?

Mám už toho čistenia plné zuby.

červík v jablku, do ktorého práve zahryzli:

Načo som sa sem trepal?

Ach! Padá mi dom!

Škoda, že mám dom plný dužiny.

Neodhryzni mi hlavu!!!!!

Som prieskumník sladkokyslých jaskýň.

NAŠA TVORBA

MOJA TRAMTÁRIA

Napísala: Katarína Labancová – voľné písanie ku kresbe

V mojej TRAMTÁRII žijú dva druhy obyvateľov: Chumáčikovia a Strašidielka. Chumáčikovia nemajú ruky, preto dokážu mysľou pohnúť akoukoľvek vecou. Majú krídla, ktoré môžu schovať a môžu si vymyslieť hocijaký tvar krídel (v mysli si ho vymyslia a potom s ním môžu lietať). Strašidielka tiež nemajú ruky, dokážu tiež pohnúť hocijakou vecou pomocou mysle, tiež môžu lietať, aj keď nemajú krídla. Rozpráva sa tam po slovensky. Nie je tam škola, ani práca, lebo každý sa narodil múdry a všetky veci sa dávajú zadarmo. Majú tam jazero, v ktorom môžu kedykoľvek plávať. Jazero zasahuje do dutého kopčeka. Do jazera ide tobogán, ktorý vychádza z dutého stromu. Dutý strom je dutý len z časti. Vchádza sa doň takzvanými krivými schodmi. Dá sa v ňom bývať. Dutá časť je pokrytá  konármi, takže sa doňho nedá dívať. Keď vojdeš, vyjdeš po schodoch a môžeš sa šmyknúť po tobogáne. Majú tam jeden lietajúci dom a jeden dom na tyči. Môžu bývať aj vo dvojitom dome. Dvojitý dom má  byty. Medzi nimi je priechod vnútorný a priechod vonkajší. Do prvého  domu sa vchádza lanovým rebríkom a do druhého domu sa vchádza priechodmi. Von sa dá dostať po tyči. Je tam studňa, ktorou sa dá vojsť do podzemných tunelov, v ktorých sa dá tiež bývať a slúžia na ukrytie pri ohrození. Rastú tam hybridné rastliny a rôzne ďalšie zaujímavé veci, ako napríklad - čierna popínavá rastlina - alebo dutý strom. Vlastne je  celá TRAMTÁRIA veľmi zvláštna a zaujímavá. Zavrite oči a môžete v nej okamžite byť.

Hrnček a ježko

 Napísal: Brunko Sagan - bájka

    Bol raz jeden hrnček .Volal sa Hrnko .Bol iba tak pohodený v kúte záhrady .

    Raz išiel okolo ježko. Chcel si Hrnka zobrať do svojho krtinca. Omylom ho popichal . Hrnček  sa  prederavil. Ježko si z toho nič nerobil. Nechcel ho na varenie, ale preto, že sa mu páčil. Zobral si ho a išiel s ním domov. Stali sa kamarátmi.

    Jedného dňa sa išli spolu kúpať. Skočili do vody. Ježko pekne plával, ale do Hrnka sa cez dieru nabrala voda a potopil sa. Ježko sa naľakal. Chcel kamarátovi pomôcť.

     Blízko sa pásli ovce. Strážili ich dva psy. Ježko zavolal na pomoc psa a spolu hrnček zachránili.                                      

Poučenie: Kamarátovi treba pomáhať.

Mestská veža

Napísala: Soňa Ivanovičová - povesť

            Pred mnohými a mnohými rokmi v  Trnave žil starý pernikár  Valent. Mal vnučku Veroniku a ona  mala iba svojho deda. Rodičia jej zomreli na mor.

     Každý v meste vravel, že je krásna ako jej nebohá mater. Mala krásne plavé vlasy a oči ako krištáľová studnička. Mala aj milého, kováča  Dominika. Dominik bol veľmi pekný chlapec, ale aj zdatný na robotu. Každý súci mládenec čo Veroniku  videl, si ju chcel vziať za ženu. Jej oči však hľadeli iba na Dominika. Dominik ju miloval z celého srdca a ona jeho tiež.

     Raz prišiel do Trnavy gróf Ján Pálffy. Často chodieval na Trojičné námestie medzi trhovníkov. Tu predávala dedove perníky krásna Veronika. Ako ju zbadal, veľmi sa mu zapáčila a zaumienil si, že bude jeho. Každé ráno za ňou chodieval a nakupoval perníky iba preto, aby ju mohol vidieť. Dozvedel sa však, že Veronika je zaľúbená do Dominika.

     Dal si mládenca zavolať a zvrieskol naňho : „ Ideš na vojnu! Kráľ potrebuje vojakov.“ Veronika ostala sama. Ale nešťastiam nebol koniec. Umrel jej jediný člen rodiny, dedo Valent. Gróf Pállfy sa radoval. „Keď nechce mať mňa,  nebude mať nikoho.“ Povedal si.

     Vojna trval šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch sa Dominik vrátil. Gróf Pállfy sa strašne nahneval. Zosnoval plán, ako sa Dominika zbaviť. V noci pred svadbou pripevnil na železné zábradlie mestskej veže figurínu podobnú Veronike. Keď ju Dominik zbadal, hneď ju išiel zachrániť. Utekal  po schodoch ako vietor. Keď sa naklonil,  aby jej pomohol, Pálffyho dráby ho z veže zhodili.

     Keď sa to dozvedela Veronika, zo žiaľu skočila do Trnávky a utopila sa.

STRATENÝ ZUB

Napísal: Samuel Ďurinský - krimipríbeh

        V meste Trnava  opravovali mestskú vežu. Pod starými doskami našli  čosi veľmi vzácne. Zub Tyranosaura Rexa. Takú vzácnosť treba chrániť. Odovzdali ho      pracovníkom  do  Západoslovenského múzea. Tí ho zatvorili do chránenej miestnosti.

       Zhŕkli sa novinári, napísali do Trnavských novín. Hneď to vedelo celé mesto a všetci zlodeji. O dva dni tam už zub nebol. Ukradli ho!

       Volal šéf  múzea. Na miesto hneď prišla C.S.I.(kriminálka) Trnava. Našli rozbité sklo pri zadnom vchode. Na kúskoch skla odtlačky prstov. Patrili známemu zlodejovi  Matejovi Granderovi. Matej sa k činu priznal, ale povedal, že zub predal kamarátovi Janovi s prezývkou Fuggi.

       Lenže Fuggi tvrdil, že zub má Matej. Zatiaľ čo opäť vypočúvali Mateja Grandera,  Fuggi zakopal zub do svojej záhradky. Potom prebiehala  kontrola bytov. Ani v jednom byte zub nenašli. Aj keď Fuggi a Matej váľali vinu jeden na druhého,  C.S.I. Trnava viac verila Fuggimu. Matej Grander  bol totiž známy zlodej a kto uverí zlodejovi? Nikto. Zavreli ho a čakal na súd.

        Zatiaľ sa Fuggi tešil zo  svojej koristi. Niekoľkokrát za deň zub vykopal a opäť zakopal, aby sa presvedčil, čo za vzácnosť to ukoristil. Zub bol od toho zakopávania a vykopávania taký doškriabaný, že už ako vzácnosť vôbec nevyzeral. Jedného dňa ho však pristihla kamarátka Margarétka. Nebol lakomec, z lásky jej zub daroval.

        Mateja však po štyroch dňoch prepustili, lebo policajná sučka Fifina Rexinová vyhrabala odtrhnutý špic zubu vo Fuggiho záhrade. Z toho zakopávania a vykopávania bol chudák taký unavený, že si ten úlomok ani nevšimol. 

        Erik  Doyle z C.S.I. Trnava zistil od svojej priateľky že jej kamarátka Viky, vraj počula od svojej kamarátky Kiky, že má známu v mäsiarstve na Družbe a tá známa vraj počula, že známa firma motorkárka Margarétka má nejaký čudný zub na motorkárskej helme. Trčí jej z nej ako lyžica na bagri. A to mu bolo podozrivé.  Erik vzal Fifinu Rexinovú do koša svojho bicykla a poďho za Margarétkou. Margarétka mu povedala, že ten zub jej z lásky daroval Fuggi. Zub je vraj perfektný, akurát k jej motorke a je naňho pyšná.

       Chudák  Fuggi bol teda opäť vypočúvaný. Hneď po ňom zase  Matej Grander. A tak ďalej, dokolečka, dokola. Až to Fuggi nevydržal a Doylovi všetko vyklopil. A Matej, ten sa zasa priznal, že pre Fuggiho pracoval, takže sa to dávalo do kopy.    

       A dokopy aj išli za mreže. Ale Fuggi z toho nebol až taký nešťastný, lebo Margarétka ho stále ľúbila a chodila ho navštevovať do väzenia. Po dvoch rokoch obidvoch prepustili. Fuggi s Margarétkou sa zobrali,  ale svoje deti vychovali ako slušných občanov nášho pekného mesta..

ZVEDAVKOVIA

Napísal: Kristián Fried – rozprávanie z domova

Joj to som sa ale zľakol, keď na náš školský dvor pristálo ufo. Najprv Zvedavkovia nevedeli ku komu  majú ísť. Ja s odretou tvárou som sa prihlásil. Najprv si ma poobzerali a potom som sa im prihovoril. Ahojte Zvedavko a Zvedavka. Videli ste ten pád na futbale? Odrala sa mi tvár. Musel som sa až trikrát ísť poumývať od čiernej škváry. Keď prišla  mamina do družiny za mnou, tak nechcela veriť vlastným očiam. Ponáhľal som sa domov a Zvedavkovia sa divili vysokánskemu lešeniu. Zatepľujú nám činžiak, vysvetlil som im. Po futbale mi dobre spravila sprcha. Zvedavkovia ovoniavali mydlá a parfémy. Moje slipy im moc nevoňali. Cítil som sa sviežo, ale veľmi hladný. Mamina nám spravila reďkovkové žemle s ľanom. Chutili aj Zvedavkom. Keď zbadali moju izbu, hneť sa išli hrať s legom. Divili sa, koľko mám kníh. Ale nemohol som sa im pochváliť, že som ich aj všetky prečítal. Páčila sa im aj moja hokejová výstroj a fotografie zo zápasov, na nástenke nad mojim písacím stolom. Musel som im prezradiť aj meno môjho najlepšieho kamaráta na fotografii. Potom sme si pustili požičané CD Miazgovcov, ale stále nás rušil Fifinko, a mamina s vysávačom. Chcete vedieť kto je Fifinko? Zvedavkovia to už vedia. Najzlatejší a najkrajší, môj plyšový psíček. Aj Zvedavkovia mali pocit akoby bol živý.  

Moje spomienky na Paríž

Napísal: Dardan Dauti - cestopis

       Na obohatení sme rozprávali o meste Paríži. To, čo som o ňom teraz počul, som aj videl na vlastné oči. Strávil som v Paríži štyri prekrásne dni.

       Na moje narodeniny mi rodičia oznámili, že pôjdeme na výlet do Francúzka. Veľmi som sa tomu potešil. Tých päť mesiacov, ktoré som musel čakať , bolo pridlhých. Konečne ubehli a  prišiel deň odchodu.

       Po dlhej ceste som ráno otvoril oči a videl som obrovské budovy a veľa nových vecí. Hurá, konečne som bol v Paríži. Po krátkom oddychu sme sa vybrali ku katedrále Notre  Damme. Na stavbe   tejto         katedrály sa kedysi schádzali remeselníci z celej Európy .Neskôr  bola založená aj slávna Parížska univerzita Sorbonna. Odtiaľ sme sa vybrali  na plavbu po rieke Seine. Po obidvoch stranách rieky boli krásne historické budovy. Na pravom brehu sa nachádza aj mestská pláž , ktorú si vždy spravia na leto. Na ľavom brehu rieky sú Martove polia. Je to veľký areál plný zelene.

       Po tejto plavbe sme pokračovali  k námestiu Place Vendôme , ktoré bolo postavené na počesť francúzskeho cisára Napoleona. Odtiaľ sme sa vybrali na Eiffelovu vežu, na ktorú som sa asi najviac tešil . Je to 320 metrov vysoká veža, pomenovaná po jej staviteľovi inžinierovi Eiffelovi. Keď sme sa vyviezli výťahom hore bol to krásny pohľad. Videl som z nej celý Paríž. Deň sme ukončili pri Víťaznom oblúku.

       Na druhý deň sme pokračovali v prehliadke cestou sme sa zastavili aj pri kabarete Moulin Rouge ale obzreli sme si ho len z vonku. Ďalej sme pokračovali do Picassovho múzea, kde sú vystavené jeho obrazy, ktoré sú veľmi vzácne a drahé. Na ceste do múzea v Louvri sme sa pristavili ešte pri krásnej budove. Neskôr sme zistili, že je to opera Palas Garnier. Tento deň sme ukončili prehliadkou Louvru, ktorý je veľmi pekný.

       Ďalší deň sme navštívili raj všetkých detí - Disneyland . Tu  som sa celý deň zabával. Najviac sa mi páčila atrakcia - Cesta zo Zeme na Mesiac. Posledný deň v Paríži sme strávili v Asterix parku, kde je veľa atrakcií pre deti a kde sa nenudia ani dospelí.

       Po tomto výlete plnom nových vecí sme sa vybrali domov. Aj keď  som odvtedy  navštívil iné miesta, stále veľmi rád na tento výlet spomínam.

DOVOLENKA

Autor: Mirka Gažová

Išli sme na dovolenku.

Zabudli sme doma plienku.

Plienka patrí našej Lenke.

Čo teraz na dovolenke?

Keď v lietadle sedíme,

zapásať sa musíme.

Letuška nám niečo nesie:

chlieb,kura,čaj,maslo lesné.

Len čo z lietadla sme vonku,

zakúpime Lenke plienku.

Dobrý obed nás už čaká,

a more nás veľmi láka.

ŠKOLA

Autor: Samko Maixner

Bola raz jedna škola

a v nej bola moľa.

V škole bol aj počítač.

Zaň si sadla, bola hráč.

Nemala dom v Trnave,

prespávala v kanále.

V škole bola moja taška,

pri nej z plyšu veľká mačka.

Tá potvorská moľa,

veľmi múdra bola.

Vošla dierou za uchom,

spravila si z mačky dom.

Môj spolužiak Bárnik,

triedny bol on básnik.

Lapil moľu na tričku,

spravil z nej hneď básničku.

ŠŤASTIE A ČI NEŠŤASTIE

Autor: Brunko Sagan

Idem, idem po chodníku,

rýchlo ako na koníku.

Dôjdem hneď ku sídlisku,

rovno k môjmu bydlisku.

Bežím, bežím ako blesk,

zrazu počuť hlasný tresk.

Zľaknem sa. Vtom vidím báger.

Práve zdvíha veľký kváder.

Šmyknem sa na obale.

Mal som veru na mále!

Spadnem dolu na betón,

nájdem peniaz aj žetón.

Bežím z herne nahnevaný,

lebo žetón nie je platný.

Idem teda do zberne,

podporím tak papierne.

KATKA LABANCOVÁ
4. miesto v okresnom kole matematickej Pytagoriády

Katka LABANCOVÁ, Soňa IVANOVIČOVÁ, Bruno SAGAN
1. miesto v školskom kole súťaže - Brúsime si jazyk