Základná škola, Vančurova 38, 917 98 Trnava
Hlavná stránka
Projekty | E-TWINNING | | AKTIVITY ŠKOLSKEJ KNIŽNICE | | ZDRAVÁ ŠKOLA | ŠKOLA, KTOREJ TO MYSLÍ VYHRŇME SI RUKÁVY

Projekty

ŠKOLA, KTOREJ TO MYSLÍ

Stredoeurópska nadácia a Združenie Orava v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft vyhlásili 5. apríla 2007 Výzvu na predkladanie žiadostí v rámci projektu

                                "Škola, ktorej to myslí“.

 Na výzvu reagovalo 56 základných škôl a gymnázií. Pre každý kraj bola vybraná len jedna modelová škola, ktorá sa vyškolí a neskôr bude školiť ďalšie školy v kraji.

Vybraných bolo nasledovných osem škôl:

ZŠ, Vančurova, Trnava (Trnavský kraj)

ZŠ, Karloveská 61, Bratislava (Bratislavský kraj)
ZŠ, Devínska, Nové Zámky (Nitriansky kraj)
ZŠ, Štúrova, Myjava (Trenčiansky kraj)
ZŠ, Limbová, Žilina (Žilinský kraj)
ZŠ J.G.Tajovského, Banská Bystrica (Banskobystrický kraj)
ZŠ, Lipany (Prešovský kraj)
ZŠ, Budimír (Košický kraj)

Cieľom nového projektu je „prelomiť“ začarovaný kruh pasívneho učenia sa a prostredníctvom vyškolených učiteľov a siete modelových škôl, vytvorených v každom kraji Slovenska, naučiť žiakov nezávislému a kritickému mysleniu, sebavedomému vytváraniu a vyjadrovaniu vlastného názoru a schopnosti obhájiť si ho v diskusii. Hlavným cieľom projektu je naučiť žiakov namiesto pasívneho memorovania veľkého množstva učiva, ktoré aj tak rýchlo zabudnú, získavať informácie aktívne, vedieť ich správne spracovať a cielene využívať v praxi. Projekt ponúkne učiteľom inovačné metódy na dosiahnutie tohto cieľa.

  Myslím, teda som. Som učiteľ, teda myslím. Som mysliaci učiteľ a k tomu vediem aj svojich žiakov. V takomto duchu sa nieslo aj druhé stretnutie našich učiteľov 12. a 13. októbra 2007, keď sa formou 2-dňového workschopu oboznamovali s ďalšími inovačnými metódami učenia, ktoré majú viesť žiakov k samostatnému učeniu a mysleniu, k tvorbe a kladeniu zaujímavých otázok, vyjadrovaniu vlastných názorov. Vyučovanie určite obohatia o cinquain, ktorý deti hravou formou vovedie do rôznych fáz vyučovacej hodiny na každom predmete.

Vojny

krvavé, nepríjemné

strieľanie, zabíjanie, umieranie

Boli veľmi dlhé, kruté.

katastrofy

                   M. Koppl, 6.B



Holokaust

hnusný a nemorálny

pracovanie, klamanie, zabíjanie

Bol veľmi násilnícky, odporný.

rasizmus

                    Ľ. Gazdík, 6.B

 Hlavným cieľom školy je vychovať hĺbavého, nie povrchného čitateľa. V takomto čitateľskom duchu sa nieslo ďalšie stretnutie našich učiteľov 11.1. a 12.1. 2008.V rámci čitateľských dieľní čítali ukážky z kníh a prezentovali svoje názory a pocity, ktoré mali pri rozprávaní o svojom čítaní iným. Dôkazom toho, že prezentovanie bolo zaujímavé, bola vzájomná výmena kníh a podnetné aktivity pre žiakov.



Súťaživou formou prezentovali svoj projekt o praveku žiaci 6.B.


 
Kreslenie s nápovedou - práca vo dvojiciach v 3 ročníku

Kiko napovedá, Terezka kreslí, obom im to ide ako po masle.
Škola, ktorej to myslí, je škola hrou. O tom sa presvedčili naši učitelia na 4.stretnutí 15. a 16. 2. 2008, keď si osvojovali rôzne formy kooperatívneho učenia. Mnohé z nášho učenia je založené na úspechu dosiahnutom spoluprácou. Spoločne s druhými môžeme urobiť a dosiahnuť viac, než samostatne. Aj deti sa najlepšie učia vtedy, keď majú prístup k tvorivému konaniu ľudí okolo seba. ,, Čo dnes dokáže dieťa v spolupráci s druhými, dokáže zajtra samo." (Vygotskij)

       

Rotujúci prehľad šiestakov na tému Grécka kultúra.

 AKO SA NÁM TO PÁČI ?          

 

        

V tomto školskom roku naši učitelia a s nimi aj my skúšame vyučovanie trochu inak. Tak, aby to pre nás žiakov bolo zaujímavé a hravé.

Napríklad na slovenskom jazyku hrávame Bingo v skupinách, alebo hru Človeče nehnevaj sa v dvojiciach. Na oboch si precvičujeme vybrané slová. Mávame aj voľné písanie, zapisujeme na danú tému myšlienky, ktoré nás napadnú. Alebo rozvíjame prečítaný príbeh podľa vlastnej fantázie, vymýšľame bájky, či básničky. 

        Na matematike mám rád Bingo s veľkou i malou násobilkou. Ranné komunity sú tiež iné. Ja hovorím, čo vidím namaľované na tabuli a spolužiak kreslí iba podľa mojej nápovede. Alebo sa rozdelíme do skupín a vymyslíme nejaký stroj. Potom ho predvedieme a naši spolužiaci hádajú, čo to je. Volá sa to ľudský stroj. Ešte sa hrávame Hádaj na čo myslím a iné hry.

        Najviac ma baví obohatenie.  Naposledy sme si hovorili o moreplavcoch a objaviteľoch a mali sme aj napísať, čo vieme     o Krištofovi  Kolumbovi. Takéto vyučovanie sa mi páči.                                                                                                                 

                                   

Samko Maixner, 3.C a názory jeho spolužiakov 

 

Mám rád slovenčinu a preto sa mi páči hra človeče s vybranými slovami. Bingo, , ktoré hrávame na komunitách mám tiež rád, lebo rád zháňam podpisy. Keď sme písali svoje vlastnosti k obrázkom zvieratiek, to sa mi páčilo aj nepáčilo, neviem  prečo. Robili sme aj ľudský stroj. Bolo to celkom fajn. Bolo to dosť vymýšľavé , preto sa mi to páčilo. Ostatné  sa mi komentovať nechce.             

Adrián Štefánik

 

Na komunitách sa mi páčia tieto hry: ľudský stroj, remeslá, kreslenie podľa nápovede, Hádaj, na čo myslí. Nepáči sa mi Bingo, keď musíme zháňať podpisy spolužiakov.    
Terézia Pravdová


Na SJ sme robili Bingo na vybrané slová a mne sa to páčilo. Vyhral som iba pár krát , ale to mi nevadí. Cez rannú komunitu sme hrali Bingo, hľadali sme svoje vlastnosti podľa obrázkov, ľudské stroje, Hádaj na čo myslím, remeslá a kreslenie podľa nápovede. Na prírodovede sme väčšinou robili pokusy v skupinách. Polovične sa mi páčili skupinové plagátové práce s prezentáciou .Na vlastivede sme robili hry s určovaním svetových strán a vyrobili sme si vlastný kompas. V podstate, všetko sa mi páčilo.                                   

    Adrián Vrbovský

    Najviac sa mi páčila kresba podľa nápovedy. Bolo to celkom zábavné. Kreslenie ma baví, hlavne keď kreslím podľa nápovedy. Potom sa mi ešte páčia skupinové plagáty. Občas sa nevieme v skupine dohodnúť ,čo a ako to má byť. Oproti normálnym hodinám sa to nedá porovnať. Je to zábavnejšie a skupinové práce sa mi páčia najviac. Ďalej sa mi ešte páči hra na ľudský stroj. Je to zábavné a zistíme tak ako vieme použiť svoju fantáziu. Tieto hry sa nedajú porovnať s vyučovaním.  

                              Samko Ďurinský                          

      Mne sa páčia  hlavne hry na komunitách. Hrávame tam hry ako napríklad: ľudský stroj, bingo, Hádaj načo myslím, kreslenie podľa nápovede. Na prírodoveda sa mi páči, keď robíme pokusy, alebo  skupinový plagát. Na vlastivede sú dobré hry s určovaním svetových strán, na slovenčine sa mi páči Bingo, „ Človeče“ s vybranými slovami, voľné písanie, rozvíjanie príbehu podľa vlastnej fantázie. Na matematike sa mi páči Bingo, na angličtine sú dobré scénky, obchod. Hudobná je dobrá, lebo si tam vyrábame  rôzne hudobné nástroje.         

Anetka Jarošková

   

      Páčia sa mi tieto  naše hodina, lebo je lepšie hrať sa a tak spoznávať vybrané slová, alebo si hrou opakovať matematiku. Na komunitách sa všelijako hráme, napríklad niekedy si máme rozmyslieť nejaký stroj, potom ho znázorniť a ostatní majú hádať aký stroj to je. Hrali  sme aj Bingo, Hádaj na čo myslím, remeslá a kreslenie podľa nápovedy. Na prírodovede robíme pokusy, rôzne plagátové práce a prezentácie. Na slovenčine píšeme básničky, hráme sa  s vybranými slovami a tak dalej.      

Katka Labancová

    

 Na ranných komunitách robíme rôzne veci, napríklad robíme zo seba stroje, hráme sa Bingo, hľadáme svoje vlastnosti podľa obrázkov zvierat, hádaj na čo myslím, remeslá, kreslenie podľa nápovede. Toto všetko sa mi páči. Na prírodovede robíme pokusy tie sa mi veľmi páčia. Zase skupinové práce s prezentáciou to ja nemusím. Na vlastivede hry s určovaním svetových strán sa mi páčia, alebo na  obohatení, keď sme vyrábali kompas. Slovenčina sa mi páč, tam robíme Bingo, Človeče a voľné písanie. Lepšie sú hodiny, na ktorých sa hráme.

                      Viki Komorníková

Povesti spod Sitna - dramatizácia

Po prečítaní knihy Jozefa Horáka sme sa rozhodli si pohovoriť o knihe trochu inak. Zahrať scénky z povestí. Rozdelili sme sa na skupiny. Každá si vybrala a zdramatizovala úryvok nejakej povesti.Úlohou nás ostatných bolo uhádnuť postavy a názov povestí. A samozrejme vyjadriťsa, či sa danej skupine podarilo vierohodne povesť znázorniť. Občas sme sa aj pohádali , či dané predvedenie zodpovedá tomu, čo bolo v knihe. Nakoniec sme sa zhodli, že všetkým sa to podarilo, hodina bola zábavná. Nemali sme iba radosť z prečítaného, ale aj z pohybu / víly dokonca aj zatancovali / a to bolo fajn.


 




Keď doznievali veľkonočné sviatky, 25. a 26. marca si naši učitelia vymenili lavice so žiakmi . Učili sa, hrali sa, zabávali sa. Vyskúšali si metódy hodnotenia, pripravovali si portfóliá, sústredili sa na spoluprácu rodiny a školy. Presvedčili sa, že škola je čokoľvek, čo chceme, aby bola. A čo je jej cieľ? Otvorenie mysle, nie uzavretie otázok. Posúďte sami, ako sa darí plniť tieto úlohy v praxi.

 



Keď prvostupniarom čítali druhostupniari v rámci Týždňa hlasného čítania, my sme na hodinách literatúry tiež neleňošili. Nepriamo sme sa do súťaže zapojili tým, že sme si priniesli svoju obľúbenú knihu priamo na hodinu. Naša trieda sa zmenila priestorovo. Sedeli sme v kruhu a 20 minút tichého čítania nás vnieslo do rôznych žánrov, od ktorých sme sa nemohli odtrhnúť. Pri prezentácii sme sa dozvedeli, prečo si Peter priniesol rozprávkovú knižku, ktorá mu prirástla k srdcu a prežil na nej svoje detstvo, ako Matúš rád listuje v encyklopédii, lebo získava z nej nové informácie, aké knihy si požičiavame my dievčatá, ktoré rady čítame romantické a dievčenské romány a poviedky, kto rád a nerád číta Harryho Pottera či Pána prsteňov. Boli aj takí, čo si knihu zabudli a vyhovárali sa, ale nemali šancu, lebo p. učiteľka ich zasa len priviedla k nejakej knihe, o ktorej hovorili. Rozprávali sme aj o povinnom čítaní. Myslím si, že čítanie nie je až také nudné, ako niektorí hovoria. Práve naopak, je to zábava. Ale len vtedy, keď je kniha zaujímavá a nám blízka postavami aj príbehom.                

                                                                                                         Natália Hlavnová, 8.B





NÁZOR RODIČA: na LITERÁRNU ČAJOVŇU v I.C

P. Michálková:

 Veľmi sa nám páčil tento spôsob prezentovania prác detí, ktoré vlastne po prvý raz prišli do kontaktu aj s inými ľuďmi okrem svojich
rodičov, pred  ktorými mali niečo  vlastné prečítať - to je iné, ako povedať básničku či zaspievať. Dobrá príprava aj na obhajobu svojich ročníkových prác. Určite aj ony si odniesli pekné dojmy a pri podobnej príležitosti budú už "profesionáli".





NA HODINE SLOHU - BRAISTORMING

Jednu hodinu slohu sme mali inú ako ostatné. Podobala sa trochu prírodovede, ale učili sme sa na nej, ako sa máme učiť.  Témou boli  TUČNIACI. Hodina bola rozdelená na tri časti:

                        Čo už vieme o tučniakoch.

                        Čo nového som sa dozvedela z prečítaného  textu o tučniakoch.

                        Čo by som sa chcela ešte dozvedieť    

Keď sme postupne čítali, čo o tučniakoch vieme, a zapísali na tabuľu, zistili sme, že je toho veľa. To, čo som nevedela ja, vedeli zase iní. Potom som si   čítala   o tučniakoch a vypisovala iba to, čo som ešte nevedela. Posledná úloha  bola  najľahšia, lebo sme ju dostali ako domácu úlohu. Svoju otázku som si našla  na internete a zapísala do zošita. 
        Naučili sme sa nebáť sa učiť  niečo nové. Stačí popremýšľať, čo všetko vieme, doplniť a zapísať  si to, čo nevieme a pridať to k našim vedomostiam.  Už viem, že sa nemám učiť niečo spamäti, ale nad všetkým popremýšľať.                                                                                   Katka Labancová


 



Hodinu prírodovedy sme nemali ten
tokrát v našej triede, ale v špeciálnej učebni, v takzvanom“ CENTRE“. Na hodine sme si mali zopakovať, čo vieme o vnútorných orgánoch  človeka. Rozdelili sme sa do skupín. Každá skupina dostala  veľkú fixku, vždy inej farby. Nám sa ušla čierna farba. Potom  nám pani učiteľka dala úlohu. V triede boli na rôznych  miestach plagáty s nápismi -  SRDCE, ŽALÚDOK, PĽÚCA,  MOZOG. Mali sme chodiť postupne na tieto stanovištia  a napísať, čo o týchto orgánoch vieme. Pustili sme sa do práce a snažili sa napísať čo najviac. Pri hodnotení sme      zistili, že najlepšie dopadla čierna fixka, teda my –  a s nami bol aj Aďo Vrbovský a Samo Ďurinský. Väčšina našich zápisov bola správna. Dopadli sme veľmi dobre. Ale aj ostatné skupiny boli takmer také silné ako my. Bolo to zaujímavé, lebo veľmi radi súťažíme.  
                                                                                                                                    P. Ondrejech , 
 S. Maixner


O chodiacej lopte – práca s literárnym textom

V jednom meste bývala rodina Leníkovcov. V rodine bolo trinásť chlapcov.  Všetci boli takí leniví, že keď chceli urobiť krok, museli si trochu pospať. Spali všade po celom meste. Obyvatelia boli na nich nahnevaní, lebo ich museli stále obchádzať. Boli neuveriteľne tuční. Skoro zjedli aj ježibabe medovníkový dom. Našťastie ich vyhnala. Po ceste stretli loptu.
- Ahojte, som lopta, ktorú za vami poslala Janka. 
- Prečo ťa za nami poslala? – začudovali sa Leníkovci.

Tento text pozná každý tretiak Je v našej čítanke. Napísal ho spisovateľ Tomáš Janovic. My sme si prečítali iba časť textu a príbeh sme dokončili každý sám, podľa vlastnej fantázie. Celkom sa nám to darilo.

- Ona vás pozná a vie, aké máte trápenie. Poslala ma sem, aby ste prestali zaspávať na každom kroku a nezavadzali ostatným.
- No dobre. Berieme. Ako nám chceš pomôcť?
- Ako prvá ide rozcvička. Krúžte rukami!
Ale Leníkovci  po každom zakrúžení zaspali. Potom sa rozhodla, že budú behať sto metrov. No Leníkovci zaspali po každom jednom metri. Vyskúšala s nimi behať medzi švédskymi debnami. Boli však takí tuční, že sa medzi ne zasekli a bolo ich treba rozlámať, aby sa z nich dostali. 
     Musela ísť na nich trochu inak. Rozhodla sa zaplatiť im pobyt v Aqua parku v Senci. Dostali japonskú masáž. Postavili ich pod  prúdy vody, nad ktorými  bolo napísané NA ODBÚRANIE TUKOV. Potom ich hodili do bazénu. Voda ich nadnášala a tak neprotestovali. Pohli rukami, potom nohami a začali plávať. To bol úspech. Všetci sa radovali. Ale lopte to nestačilo. Skočila k nim do vody a naučila ich hrať vodné pólo. Na konci týždňa, keď prišlo k meraniu, či schudli, podarilo sa to každému až na Tomáša. Tak mu lopta zaplatila LIPOSUKCIU. 
      Tak sa im to všetkým zapáčilo, že začali cvičiť. Cvičili, cvičili a cvičili. Chudli, chudli a chudli. Nakoniec boli takí vyšportovaní, že vyhrali postup na olympiádu v Pekingu.  

                                                                                                                Soňa Ivanovičová, 3.C 

-  To preto, aby som vás naučila hrať futbal. Chce, aby ste vytvorili futbalový tým mesta.
-   My a športovať? Kto to kedy videl?
-  Napríklad ja! Keď vás to samozrejme naučím. Poďme nato! Choďte sa prezliecť, o pol hodinu vás čakám na ihrisku za mestom. 
    Leníkovci išli domov tak pomaly, že za pol hodiny ani domov neprišli, aj keď ich dom  bol čo by kameňom dohodil. Lopta však bola trpezlivá. Počkala do druhého dňa. Vtedy konečne prišli na ihrisko.  Takže, jeden bude brankár a ďalší budú kopať – zavelila.
-  A do koho? Do brankára? – spýtal sa Tomáš.
-  Nie! Do mňa. A pri tom sa budete snažiť trafiť bránu.
-  A čím? Samopalom? Veď žiaden nemáme? - vykrikovali Leníkovci.
-  Musíte do mňa kopnúť tak, aby som letela do brány. – snažila sa vysvetliť lopta.   Ale Leníkovci boli takí leniví, že sa im nepodarilo trafiť nohou loptu. Urobila to teda inak. Keď Tomáš dvíhal nohu, vyskočila priamo na jeho tenisku skočila do brány. No predstavte si! Tomáš dal gól!  To bolo kriku a radosti. Takto to vyskúšala s každým Leníkovcom, lebo každý z nich chcel dať gól. Postupne sa začali hýbať a darilo sa im do lopty  triafať stále viac a viac. Až sa konečne naučili hrať futbal. 
     Postupne hrali lepšie a lepšie. Porazili súperov nielen v meste, ale aj v celej krajine. A keď sa dostali na olympiádu, bol to šok nielen pre ich rodičov, celé mesto, ale aj pre nich samých.
                                                                                                   Samko Ďurinský, 3.C           

      Pracujeme s internetom a encyklopédiami

Pri niektorých projektoch vyhľadávame informácie na internete alebo v encyklopédiách. Rozdelíme sa na pracovné skupiny. Každá skupina vytvorí dvojice. Jedna dvojica pracuje s počítačom, druhá hľadá v encyklopédiách. Nájdené informácie zapíšeme do zošita. Nakoniec si všetci v skupine sadneme spolu. Porovnáme si informácie, doplníme to, čo zistila druhá dvojica a my nie a naopak. Baví nás pracovať takýmto spôsobom, lebo pracujeme samostatne. Nerobíme to, čo nám niekto prikáže, ale to, čo sme si navrhli my sami.                                           

                                                      Samko Maixner,  Paťo Ondrejech, 3.C


Venov diagram


  

Na hodine dejepisu nás pani učiteľka rozdelila do dvojíc, rozdala nám veľké výkresy, ktoré sme si rozdelili na polovicu a v strede sme urobili kružidlom kruh. Všetci sme očakávali, čo to budeme robiť. Ľavý z dvojice mal napísať slovo Grécko a pravý Rím. Potom sme si volili tému, o ktorej  sme písali, čo vieme. Boli témy, napr. panovníci, vojny, armáda, staviteľstvo a sochárstvo, významné stavby, udalosti, okrídlené výrazy, veda a umenie, literatúra a história, olympiáda a gladiátorské hry a pod. Na jednej hodine sme zapísali, čo vieme. Mohli sme používať aj encyklopédie, odborné knihy, texty z internetu. Písané sme mohli doplniť kreslenými  alebo nalepenými obrázkami a rôznymi zaujímavými nápadmi –komixy, mozaiky a pod. Išlo nám to celkom dobre, ale stále sme nerozumeli, prečo sme si mali nakresliť do stredu ten kruh. Kto je zvedavý, ten sa dozvie. A dozvedeli sme sa aj my. Na nasledujúcej hodine sme mali do neho doplniť, čo mali Gréci a Rimania v našej téme spoločné. Nebolo to ľahké, ale niečo sme zistili.

Bola to zaujímavá práca a cítili sme sa ako výskumníci. Škoda, že takýchto hodín ako bol tento dejepis, nemáme viac .

                                                                                                                                                          Lucia Csergeová, 6.A

A je to tu. Piatok a sobota - 24. a 25. máj 2008. Posledné stretnutie učiteľov s príjemnými lektormi z projektu Škola, ktorej to myslí. Posledné riešenie zaujímavých úloh, aktivity , reflexie, voľné písanie, pisateľská dielňa. Kým učitelia ešte pilne pracovali so Zuzkou Heiden na riešení konfliktných situácií, listovanie v učiteľskom portfóliu dalo zabrať prezidentovi Združenia Orava Pavlovi Pánikovi. Ale zvládol to  a slová chvály padali na naše hlavy. Prvý rok projektu bol slávnostne ukončený odovzdávaním certifikátov. Druhý rok budú v projekte pracovať 6 učitelia, ktorí získané vedomosti odovzdajú kolegom z ďalších dvoch vybraných škôl v Trnavskom kraji.( Pozri FOTOALBUM)