Projekty

Keď prvostupniarom čítali druhostupniari v rámci Týždňa hlasného čítania, my sme na hodinách literatúry tiež neleňošili. Nepriamo sme sa do súťaže zapojili tým, že sme si priniesli svoju obľúbenú knihu priamo na hodinu. Naša trieda sa zmenila priestorovo. Sedeli sme v kruhu a 20 minút tichého čítania nás vnieslo do rôznych žánrov, od ktorých sme sa nemohli odtrhnúť. Pri prezentácii sme sa dozvedeli, prečo si Peter priniesol rozprávkovú knižku, ktorá mu prirástla k srdcu a prežil na nej svoje detstvo, ako Matúš rád listuje v encyklopédii, lebo získava z nej nové informácie, aké knihy si požičiavame my dievčatá, ktoré rady čítame romantické a dievčenské romány a poviedky, kto rád a nerád číta Harryho Pottera či Pána prsteňov. Boli aj takí, čo si knihu zabudli a vyhovárali sa, ale nemali šancu, lebo p. učiteľka ich zasa len priviedla k nejakej knihe, o ktorej hovorili. Rozprávali sme aj o povinnom čítaní. Myslím si, že čítanie nie je až také nudné, ako niektorí hovoria. Práve naopak, je to zábava. Ale len vtedy, keď je kniha zaujímavá a nám blízka postavami aj príbehom.                

                                                                                                         Natália Hlavnová, 8.B

NÁZOR RODIČA: na LITERÁRNU ČAJOVŇU v I.C

P. Michálková:

 Veľmi sa nám páčil tento spôsob prezentovania prác detí, ktoré vlastne po prvý raz prišli do kontaktu aj s inými ľuďmi okrem svojich
rodičov, pred  ktorými mali niečo  vlastné prečítať - to je iné, ako povedať básničku či zaspievať. Dobrá príprava aj na obhajobu svojich ročníkových prác. Určite aj ony si odniesli pekné dojmy a pri podobnej príležitosti budú už "profesionáli".

NA HODINE SLOHU - BRAISTORMING

Jednu hodinu slohu sme mali inú ako ostatné. Podobala sa trochu prírodovede, ale učili sme sa na nej, ako sa máme učiť.  Témou boli  TUČNIACI. Hodina bola rozdelená na tri časti:

                        Čo už vieme o tučniakoch.

                        Čo nového som sa dozvedela z prečítaného  textu o tučniakoch.

                        Čo by som sa chcela ešte dozvedieť    

Keď sme postupne čítali, čo o tučniakoch vieme, a zapísali na tabuľu, zistili sme, že je toho veľa. To, čo som nevedela ja, vedeli zase iní. Potom som si   čítala   o tučniakoch a vypisovala iba to, čo som ešte nevedela. Posledná úloha  bola  najľahšia, lebo sme ju dostali ako domácu úlohu. Svoju otázku som si našla  na internete a zapísala do zošita. 
        Naučili sme sa nebáť sa učiť  niečo nové. Stačí popremýšľať, čo všetko vieme, doplniť a zapísať  si to, čo nevieme a pridať to k našim vedomostiam.  Už viem, že sa nemám učiť niečo spamäti, ale nad všetkým popremýšľať.                                                                                   Katka Labancová

Hodinu prírodovedy sme nemali tentokrát v našej triede, ale v špeciálnej učebni, v takzvanom“ CENTRE“. Na hodine sme si mali zopakovať, čo vieme o vnútorných orgánoch  človeka. Rozdelili sme sa do skupín. Každá skupina dostala  veľkú fixku, vždy inej farby. Nám sa ušla čierna farba. Potom  nám pani učiteľka dala úlohu. V triede boli na rôznych  miestach plagáty s nápismi -  SRDCE, ŽALÚDOK, PĽÚCA,  MOZOG. Mali sme chodiť postupne na tieto stanovištia  a napísať, čo o týchto orgánoch vieme. Pustili sme sa do práce a snažili sa napísať čo najviac. Pri hodnotení sme      zistili, že najlepšie dopadla čierna fixka, teda my –  a s nami bol aj Aďo Vrbovský a Samo Ďurinský. Väčšina našich zápisov bola správna. Dopadli sme veľmi dobre. Ale aj ostatné skupiny boli takmer také silné ako my. Bolo to zaujímavé, lebo veľmi radi súťažíme.  
                                                                                                                                    P. Ondrejech ,  S. Maixner

O chodiacej lopte – práca s literárnym textom

V jednom meste bývala rodina Leníkovcov. V rodine bolo trinásť chlapcov.  Všetci boli takí leniví, že keď chceli urobiť krok, museli si trochu pospať. Spali všade po celom meste. Obyvatelia boli na nich nahnevaní, lebo ich museli stále obchádzať. Boli neuveriteľne tuční. Skoro zjedli aj ježibabe medovníkový dom. Našťastie ich vyhnala. Po ceste stretli loptu.
- Ahojte, som lopta, ktorú za vami poslala Janka. 
- Prečo ťa za nami poslala? – začudovali sa Leníkovci.

Tento text pozná každý tretiak Je v našej čítanke. Napísal ho spisovateľ Tomáš Janovic. My sme si prečítali iba časť textu a príbeh sme dokončili každý sám, podľa vlastnej fantázie. Celkom sa nám to darilo.

- Ona vás pozná a vie, aké máte trápenie. Poslala ma sem, aby ste prestali zaspávať na každom kroku a nezavadzali ostatným.
- No dobre. Berieme. Ako nám chceš pomôcť?
- Ako prvá ide rozcvička. Krúžte rukami!
Ale Leníkovci  po každom zakrúžení zaspali. Potom sa rozhodla, že budú behať sto metrov. No Leníkovci zaspali po každom jednom metri. Vyskúšala s nimi behať medzi švédskymi debnami. Boli však takí tuční, že sa medzi ne zasekli a bolo ich treba rozlámať, aby sa z nich dostali. 
     Musela ísť na nich trochu inak. Rozhodla sa zaplatiť im pobyt v Aqua parku v Senci. Dostali japonskú masáž. Postavili ich pod  prúdy vody, nad ktorými  bolo napísané NA ODBÚRANIE TUKOV. Potom ich hodili do bazénu. Voda ich nadnášala a tak neprotestovali. Pohli rukami, potom nohami a začali plávať. To bol úspech. Všetci sa radovali. Ale lopte to nestačilo. Skočila k nim do vody a naučila ich hrať vodné pólo. Na konci týždňa, keď prišlo k meraniu, či schudli, podarilo sa to každému až na Tomáša. Tak mu lopta zaplatila LIPOSUKCIU. 
      Tak sa im to všetkým zapáčilo, že začali cvičiť. Cvičili, cvičili a cvičili. Chudli, chudli a chudli. Nakoniec boli takí vyšportovaní, že vyhrali postup na olympiádu v Pekingu.  

                                                                                                                Soňa Ivanovičová, 3.C 

-  To preto, aby som vás naučila hrať futbal. Chce, aby ste vytvorili futbalový tým mesta.
-   My a športovať? Kto to kedy videl?
-  Napríklad ja! Keď vás to samozrejme naučím. Poďme nato! Choďte sa prezliecť, o pol hodinu vás čakám na ihrisku za mestom. 
    Leníkovci išli domov tak pomaly, že za pol hodiny ani domov neprišli, aj keď ich dom  bol čo by kameňom dohodil. Lopta však bola trpezlivá. Počkala do druhého dňa. Vtedy konečne prišli na ihrisko.  Takže, jeden bude brankár a ďalší budú kopať – zavelila.
-  A do koho? Do brankára? – spýtal sa Tomáš.
-  Nie! Do mňa. A pri tom sa budete snažiť trafiť bránu.
-  A čím? Samopalom? Veď žiaden nemáme? - vykrikovali Leníkovci.
-  Musíte do mňa kopnúť tak, aby som letela do brány. – snažila sa vysvetliť lopta.   Ale Leníkovci boli takí leniví, že sa im nepodarilo trafiť nohou loptu. Urobila to teda inak. Keď Tomáš dvíhal nohu, vyskočila priamo na jeho tenisku skočila do brány. No predstavte si! Tomáš dal gól!  To bolo kriku a radosti. Takto to vyskúšala s každým Leníkovcom, lebo každý z nich chcel dať gól. Postupne sa začali hýbať a darilo sa im do lopty  triafať stále viac a viac. Až sa konečne naučili hrať futbal. 
     Postupne hrali lepšie a lepšie. Porazili súperov nielen v meste, ale aj v celej krajine. A keď sa dostali na olympiádu, bol to šok nielen pre ich rodičov, celé mesto, ale aj pre nich samých.
                                                                                                   Samko Ďurinský, 3.C           

      Pracujeme s internetom a encyklopédiami

Pri niektorých projektoch vyhľadávame informácie na internete alebo v encyklopédiách. Rozdelíme sa na pracovné skupiny. Každá skupina vytvorí dvojice. Jedna dvojica pracuje s počítačom, druhá hľadá v encyklopédiách. Nájdené informácie zapíšeme do zošita. Nakoniec si všetci v skupine sadneme spolu. Porovnáme si informácie, doplníme to, čo zistila druhá dvojica a my nie a naopak. Baví nás pracovať takýmto spôsobom, lebo pracujeme samostatne. Nerobíme to, čo nám niekto prikáže, ale to, čo sme si navrhli my sami.                                           

                                                      Samko Maixner,  Paťo Ondrejech, 3.C

Venov diagram

Na hodine dejepisu nás pani učiteľka rozdelila do dvojíc, rozdala nám veľké výkresy, ktoré sme si rozdelili na polovicu a v strede sme urobili kružidlom kruh. Všetci sme očakávali, čo to budeme robiť. Ľavý z dvojice mal napísať slovo Grécko a pravý Rím. Potom sme si volili tému, o ktorej  sme písali, čo vieme. Boli témy, napr. panovníci, vojny, armáda, staviteľstvo a sochárstvo, významné stavby, udalosti, okrídlené výrazy, veda a umenie, literatúra a história, olympiáda a gladiátorské hry a pod. Na jednej hodine sme zapísali, čo vieme. Mohli sme používať aj encyklopédie, odborné knihy, texty z internetu. Písané sme mohli doplniť kreslenými  alebo nalepenými obrázkami a rôznymi zaujímavými nápadmi –komixy, mozaiky a pod. Išlo nám to celkom dobre, ale stále sme nerozumeli, prečo sme si mali nakresliť do stredu ten kruh. Kto je zvedavý, ten sa dozvie. A dozvedeli sme sa aj my. Na nasledujúcej hodine sme mali do neho doplniť, čo mali Gréci a Rimania v našej téme spoločné. Nebolo to ľahké, ale niečo sme zistili.

Bola to zaujímavá práca a cítili sme sa ako výskumníci. Škoda, že takýchto hodín ako bol tento dejepis, nemáme viac .

                                                                                                                                                          Lucia Csergeová, 6.A

A je to tu. Piatok a sobota - 24. a 25. máj 2008. Posledné stretnutie učiteľov s príjemnými lektormi z projektu Škola, ktorej to myslí. Posledné riešenie zaujímavých úloh, aktivity , reflexie, voľné písanie, pisateľská dielňa. Kým učitelia ešte pilne pracovali so Zuzkou Heiden na riešení konfliktných situácií, listovanie v učiteľskom portfóliu dalo zabrať prezidentovi Združenia Orava Pavlovi Pánikovi. Ale zvládol to  a slová chvály padali na naše hlavy. Prvý rok projektu bol slávnostne ukončený odovzdávaním certifikátov. Druhý rok budú v projekte pracovať 6 učitelia, ktorí získané vedomosti odovzdajú kolegom z ďalších dvoch vybraných škôl v Trnavskom kraji.( Pozri FOTOALBUM)