Sprievodným a charakteristickým znakom súčasnej postmodernej spoločnosti sú rôzne sociálno – patologické javy. Detská agresivita je problém celosvetový. U nás tiež na školách tento jav vždy v nejakej podobe existoval.V súčasnosti však už nie je len záležitosť vekového obdobia puberty a adolescencie, ale posúva sa do obdobia mladšieho školského veku a vidíme ju aj v predškolskom období. Agresia je útok sprevádzaný fyzickým násilím. Agresivitu môžeme definovať, ako „latentný “ sklon (tendencia, disponovanosť) k riešeniu problematickej (záťažovej) situácie agresiou, ktorá je takým správaním, že vedome a zámerne poškodzuje druhého jedinca (skupinu), ubližuje mu, alebo spôsobuje utrpenie, obmedzuje ho, násilne mu bráni v činnosti. O agresivite hovoríme až vtedy, keď je dieťa schopné hodnotiť dosah svojho konania, alebo ubližuje úmyselne a pociťuje radosť z ničenia a z cudzej bolesti. Agresia úzko súvisí na jednej strane s násilím a na druhej strane prevažne s donucovaním a mocou. Agresia a agresívne správanie detí má rozmanitú podobu:

Agresia – ako forma hry, pričom dieťa chce vyskúšať si svoje vlastné sily, alebo jednoducho prežiť radosť z víťazstva. Vzniká tu však nebezpečenstvo, že z jednoduchej detskej hry, resp. zábavy to môže prerásť až k závažnej forme agresie a agresivite. Túto formu agresie by sme podobne, ako pri šikanovaní, mohli nazvať asymetrickou agresiou, pretože tu ide o zjavný nepomer medzi obeťou a útočníkom u ktorého sa predpokladá radosť z víťazstva, alebo potreba vyskúšať si svoje sily na slabšom dieťati.

Agresia – ako obranný mechanizmus, ktorým sa obeť bráni voči útočníkovi. ebezpečenstvo môže spočívať aj v tom, že obeť sa bude brániť až tak, že útočníkovi (ktorý vyprovokoval agresiu) vážne ublíži.

Agresia – ako reakcia frustrovaného jedinca. Dieťa hľadá náhradu za svoju prehru, porážku, neschopnosť , práve v slabších jedincoch. Táto agresia predstavuje určitý komplex menejcennosti agresora. V škole sa často vyskytuje aktívna alebo pasívna agresivita. Vývin násilného správania zväčša ovplyvňuje rad vzájomne podmienených faktorov. Prostriedky a intervencie proti násiliu sú tým účinnejšie, čím skôr ich použijeme. Pre posúdenie v akom rozsahu a charaktere sa vyskytuje agresivita aj na našej škole sme použili depistážny dotazník pre učiteľov a žiakov.

Depistážny dotazník pre učiteľov

1. Dotazník potvrdil, že 79,2% učiteľov považujú výskyt agresivity na našej škole, ako problém, ktorý však nie je horší, ako na ostatných školách. V 16,7% ,ako príležitostný jav a ako veľký problém vníma prejavy agresivity 4,1% učiteľov.

2. Všeobecne agresívne formy správania žiakov za veľmi nebezpečné považuje 45,8% učiteľov, za jednu z foriem negatívnych prejavov správania to považuje 41,7% učiteľov a ako súčasť procesu dospievania, ktorým prechádza každé dieťa 12,5% učiteľov.

3. Triedny učiteľ vo svojej triede môže pomenovať 30,0% žiakov, ktorí sú niekedy nepriateľský a žiakov, ktorí svojom správaním provokujú voči sebe nepriateľské prejavy a 20,0% žiakov, ktorí sa „vydeľujú “ alebo sú vydelení kolektívom triedy. Ani jeden učiteľ neuviedol existenciu žiakov, ktorí sú obeťami agresora.

4. Za najproblematickejšiu triedu v správaní žiakov na prvom stupni považujú učitelia 3.A triedu. Na druhom stupni je to na prvom mieste 6.A, ďalej 5.B a 9.A trieda.

5. Veľmi dobre sa pedagógom učí v 7.B a 5.A triede na druhom stupni, a na prvom stupni je to vyrovnané, ale mierne preferovaná je 4.C a 2.C trieda.

6. Cez prestávku najviac času, podľa učiteľov venujú žiaci týmto činnostiam:

- behajú v triede

- behajú a bijú sa v triede

- jedlo a rozhovor s kamarátom

- samotárska činnosť

- časté chodenie na WC

- písanie úloh

7. Najčastejšie sa cez prestávky vyskytujú tieto negatívne prejavy žiakov:

- verbálne spory

- bitky

- vysoká hlučnosť

8. Najčastejšie podľa učiteľov prichádza k fyzickým útokom na :

- WC / 19 krát/

- trieda / 14 krát/

- šatňa / 6 krát/

- škol. klub telocvičňa / 1 krát/

- jedáleň -

- chodba -

9. Pripomienky a návrhy:

- znížiť počet žiakov v triedach, kde je problémové správanie žiakov,

- cez veľkú prestávku umožniť žiakom aktívnejší pohyb / dvor, ihrisko/,

- cez prestávky zaradiť do tried počúvanie hudby.

I. stupeň

Na prvom stupni vyplnilo dotazník 138 žiakov a z toho bolo 43,5% dievčat a 56,5% chlapcov. Do školy chodí rado 81,2% žiakov, záporne odpovedalo 14,5% žiakov . Na túto otázku v dotazníku neodpovedalo 3,9% žiakov.

- V triede sa cíti: výborne - 18,2% žiakov

veľmi dobre - 24,6% žiakov

dobre - 32,7% žiakov

občas zle - 21,0% žiakov

stále zle - 1,4% žiakov

Celkovo výborne až dobre sa cíti v triede 75,5% žiakov, občas zle a stále zle 24,5% žiakov.

- Na otázku či by radšej bol žiak v inej triede, kladne odpovedalo 1,5% žiakov .

- Želanie navštevovať inú školu prejavilo 5,1% žiakov, spokojnosť so svojou

školou prezentovalo 92,7% žiakov, na túto otázku neodpovedalo 2,2% žiakov.

- Vo svojej triede považuje 89,9% žiakov, že sú dobrý kolektív, záporne odpovedalo 10,1%

žiakov.

- Na otázku či v triede je žiak alebo skupina žiakov, ktorí ubližujú ostatným, 41,9%

odpovedalo kladne, 52,2% odmietlo prejavy ubližovania a na otázku neodpovedalo 5,9%

žiakov.

- Opakovane sa stretáva s prejavmi agresívneho správania ( slovného aj fyzického) 21,7%

žiakov. Z toho 11,0% žiakov prežívalo veľmi intenzívne tieto negatívne prejavy a boli z toho veľmi nešťastní. Vystrašilo to 1,4% žiakov a tieto prejavy nevadili 10,2% žiakov.

- Po stránke kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy veľmi významný sa stáva postoj

žiakov chápaniu pojmu „bitka“ . Na prvom stupni

39,0% žiakov považuje bitku za fyzické ublíženie, za hru, srandu, zábavu 15,9% žiakov a 45,1% žiakov usudzuje, že tieto formy

negatívnych prejavov nepatria do prostredia školy. Ak žiak je vyprovokovaný druhým žiakom alebo skupinou žiakov, fyzickým atakom

odpovedá 13,8% žiakov, slovne (nadávkami) reaguje 7,2% žiakov a takmer 73,2% žiakov sa hodnotí, že tieto prejavy si nevšíma,

nereaguje na ne, s provokatérom sa nerozpráva.

- Na prvom stupni medzi faktory, ktoré iritujú žiakov a vedú ich k agresívnejším prejavom je predovšetkým zasahovanie do osobných vecí

a osobného priestoru žiaka ( berú si perá, peračníky, tašku, zošity, knihy, papuče), nerešpektovanie osobného priestoru (šteklenie,

zdvíhanie a iný neželaný dotyk).

- Na otázku kto, alebo čo, žiakovi prekáža v triede, žiaci otvorene a menovite uviedli mená spolužiakov. V 2.A triede sa na prvé miesto

dostala problematika výskytu myší v triede.

- Pri individuálnych konzultáciach s triednymi učiteľmi budeme riešiť dané problémy a spoločne hľadať a realizovať nápravné opatrenia

a postupy pri eliminácii negatívnych prejavov správania jednotlivých žiakov v triede

II. stupeň

Na druhom stupni vyplnilo dotazník 157 žiakov z toho bolo 50,3% dievčat a 49,7% chlapcov.

- Do školy chodí rado 62,4% žiakov, záporne odpovedalo 35,7% žiakov, na otázku neodpovedalo 1,9% žiakov. V porovnaní s prvým

stupňom do školy chodí menej rado o 18,8% žiakov.

- V triede sa cíti: výborne - 25,4% žiakov

veľmi dobre - 26,6% žiakov

dobre - 38,1% žiakov

občas zle - 7,0% žiakov

stále zle - 1,3% žiakov

neodpovedalo - 1,6% žiakov

Celkovo výborne až veľmi dobre sa v triede cíti 90,1% žiakov, občas zle až stále zle sa cíti 8,3% žiakov. V porovnaní s prvým stupňom

výborne až dobre sa cíti viac žiakov o 14,6%. Občas zle až stále zle sa cíti menej žiakov druhého stupňa o 14,1%.

- Na otázku či by radšej bol žiak v inej triede, kladne odpovedalo 9,6% žiakov, 87,3% žiakov je spokojných vo svojej triede, na otázku

neodpovedalo 3,1% žiakov. V porovnaní s prvým stupňom o 8,1% žiakov by bolo radšej v inej triede.

- Želanie navštevovať inú školu prejavilo 10,2% žiakov, spokojnosť so svojou školou prezentovalo 88,5% žiakov a na otázku neodpovedalo

1,2% žiakov. V porovnaní s prvým stupňom o 5,1% viacej žiakov by chcelo navštevovať inú školu.

- Vo svojej triede považuje 88,5% žiakov, že sú dobrý kolektív, záporne odpovedalo 10,2% žiakov, na otázku neodpovedalo 1,3% žiakov.

V porovnaní s prvým stupňom sú hodnoty odpovedí približne rovnaké.

- Na otázku či v triede je žiak alebo skupina žiakov, ktorí ubližujú ostatným žiakom, výskyt potvrdilo 28,7% žiakov, záporne odpovedalo

64,3% a na otázku neodpovedalo až 7,0% žiakov. V porovnaní s prvým stupňom je to o 13,2% menej avšak významným sa stáva

zvýšené percento žiakov, ktorí na danú otázku neodpovedalo.

- Opakovane sa stretáva z prejavmi agresívneho správania 11,5% žiakov. Z toho 10,2% žiakov prežívalo veľmi intenzívne tieto negatívne

prejavy. V porovnaní s prvým stupňom sa stretáva s opakovanou agresiou o 10,2% menej žiakov.

- Na otázku či sa žiak často bije, odpovedalo kladne len 5,8% žiakov,

neodpovedalo1,3% žiakov a 92,9% žiakov odpovedalo s poznámkou, že sa často nebije alebo vôbec sa nebije. Odpovede typu „ často sa

nebijem „ nie je možné vyjadriť percentuálne pre nevalidnosť zápisov žiakov, lebo uviedli obidve možnosti odpovede.

- Po stránke kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy ešte významnejší než na prvom stupni sa stáva postoj žiakov k chápaniu pojmu „bitka“. Len 19,7%

žiakov považuje bitku za ublíženie spolužiakovi a 42,6% žiakov ju považuje za hru, srandu, zábavu. 35,6% žiakov považuje túto formu

negatívneho správania, ako nevhodný prejav v škole. V percentuálnom vyjadrení bitku na druhom stupni za ublíženie považuje o 19,3% menej

žiakov, ako na prvom stupni a za hru ju považuje viac žiakov o 26,7%. Ako nevhodný prejav v škole hodnotí odpoveď menej žiakov o 9,6 %.

- Ak je žiak vyprovokovaný spolužiakom alebo skupinou žiakov, fyzickým atakom odpovedá 18,4% žiakov, verbálnym útokom 16,5% žiakov, na

otázku neodpovedalo 2,5% žiakov. 62,6% žiakov nereaguje na provokácie. V porovnaní prvým stupňom fyzickým útokom reaguje viac o 4,6%

žiakov, slovne viac o 9,3% žiakov. Na provokáciu nereaguje menej žiakov o 10,6%. Prevažne tak, ako na prvom stupni medzi faktory , ktoré

iritujú žiakov a vedú ich k agresívnejším prejavom je zasahovanie do osobných vecí (berú si resp. schovávajú si školské pomôcky, desiatu,

papuče atď). Tiež je to narúšanie resp. nerešpektovanie osobného priestoru.

- Na otázku kto, alebo čo, žiakovi prekáža v triede, žiaci odpovedali konkrétne menami spolužiakov.

V triede prekáža žiakom: - hluk cez prestávky

- občasné bitky

- neporiadok v triede

- „oplašenosť“ chlapcov

- ohováranie

- že spolužiaci zle vychádzajú medzi sebou

- že učitelia majú svojich obľúbencov, ktorých uprednostňujú

na úkor ostatných žiakov.

Medzi problémy, ktoré najviac trápia žiakov patrí:

- na prvom mieste uvádzajú povinnosť chodiť do školy

- zlé známky v škole

- že nevychádzajú dobre so spolužiakmi

- že sa nudia v škole

- že si dobre nerozumejú s učiteľmi

- že sa ničí životné prostredie

- nespokojnosť so svojim výzorom

- že zle vychádzajú so svojimi rodičmi

- dodržiavanie školského poriadku

V minulom školskom roku sme realizovali monitoring zameraný na zistenie výskytu šikanovania na škole. Výsledky nepotvrdili zjavné,

priame prejavy šikanovania, ale upozornili na zvýšenie percenta výskytu agresívnych prejavov na jednotlivých stupňoch školy. V globále

to bolo 28,7% V depistážnom dotazníku s opakovanými agresívnými prejavmi sa stretáva Na I.stupni 21,7% žiakov a na druhom stupni

28,7% žiakov. Celkovo za školu 25,2%. V porovnaní s monitoringom je to nepatrne menej, avšak aj táto hodnota je vyššia a bude si

vyžadovať našu zvýšenú pozornost a zameranie sa na vytváranie nových adekvátnych postojov:

1. Jasne určiť, že šikanovanie a agresivita nebude na škole tolerovaná.

2. Poskytnúť všetkým učiteľom i žiakom konkrétne návody a postupy čo treba robiť, ak sa šikanovanie

objaví na škole. V rámci prevencie sa zamerať na vytváranie a upevňovanie pozitívnych foriem správania.

3. Za účelom eliminácie agresívnych prejavov žiakov vypracovať a pripraviť návod vo forme vypracovaných

pravidiel a zásad pre triedu a žiakov.

4. Poskytnúť zvýšenu pozornosť a pomoc novým žiakom na škole a žiakom ktorí sa ťažko resp. vôbec

nedokázali včleniť do kolektívu triedy a školy. Všímať si žiakov pri prechode z prvého stupňa na druhý,

kedy žiaci sa môžu stať terčom útokou žiakov vyšších ročníkov.

5. Venovať pozornosť vytváraniu klímy , v ktorej žiaci nebudú mať obavy zveriť sa učiteľom a hovoriť

o svojich starostiach, vrátane prípadov šikanovania a agresivity. Vytvárať atmosféru tolerancie a úcty

k druhým.

Všeobecne platí, že čím intenzívnejšie sa do práce pri obmedzovaní agresívnych prejavov správania, už od fáze plánovania zapojí celý učiteľský

zbor,vedenie školy, žiaci a ich rodičia, tým je pravdepodobnejšie dosiahnutie úspechu.

Celoškolský prístup – obsahuje tieto postupy:

1. Po vyhodnotení a spracovaní údajov z depistážneho dotazníka, bude predložená kompletná správa o rozsahu a charaktere agresívnych foriem

foriem správania žiakov. Termín: 19.2.2007

Zodpov. školský psychológ

2. Pre prácu so žiakmi v rámci všeobecnej preventívnej stratégie šikanovania a agresivity, bude pre triednych učiteľov pripravený metodický material

na tému šikanovanie a informačný material pre žiakov s názvom „Stop šikanovaniu“, ktorý bude tvoriť podklad pre prácu učiteľa na triednickej hodine.

Okrem priamej informovanosti, bude pre učiteľov vypracovaný a pripravený metodický material na tému „ Vzťah učiteľ – žiak“

Termín: 26.2.2007

Zodpov. tr. učitelia a škol.psychológ

3. Pokiaľ nebudeme dobre pripravení a rozumieť základným otázkam socialno – patologickým javom , všeobecne bude ťažké aj ich zvládnutie na

želateľnej úrovni. Na pomoc učiteľom budú vypracované odborné materialy, ktoré budú vychádzať v 2 mesačných intervaloch.

Termín: apríl, jún, september, november 2007

Zodpov.školský psychológ, pedagogický zbor

4. V rámci práce s rodičmi sa budú využívať rodičovské združenia na zlepšenie informovanosti o problémoch negatívnych prejavov správania

žiakov školy. Ako prvý krok využijeme možnosť písomného informovania /leták/ ,ktorý upozorní rodiča na spoluprácu so školou, ktorá pracuje a rieši

problémy v oblasti správania. Termín: 26.2.2007

Zodpoved. tr.učitelia